Mediálne centrum

Wilhelm Maybach: 175. narodeniny kráľa konštruktérov

Vydané 4. 2. 2021

  • Spolupútnik Gottlieba Daimlera sa narodil 9. februára 1846
  • Vo Francúzsku dostal čestný prívlastok kráľ konštruktérov
  • Značka Maybach formuje moderný automobil prostredníctvom mnohých vynálezov a vývoja

Stuttgart. 9. februára 1846 sa pred 175 rokmi narodil Wilhelm Maybach v Heilbronne. Druhý najstarší syn tesára bude formovať vývoj automobilu. To platí najmä pre etapu jeho života, počas ktorej bol spolupútníkom Gottlieba Daimlera až po jeho smrť v roku 1900. Maybach je mimoriadne technicky nadaný. Jeho vynálezy prispievajú v značnej miere k pretaveniu vizionárskych nápadov Daimlera v oblasti motorizovanej mobility s rozličnými dopravnými prostriedkami do reality. Dnes žije jeho meno aj naďalej v značke Mercedes-Maybach.

Augustus Wilhelm Maybach, ako znie celé meno nadaného mladíka, prichádza v Heilbronne na svet ako druhý najstarší syn tesára Carla Maybacha. Začiatkom 50. rokov 19. storočia sa rodina sťahuje do Stuttgartu. Maybach tam zažíva ťažké rany osudu: v roku 1854 zomiera jeho matka a o ďalšie dva roky stráca Maybach aj svojho otca. Rodinní priatelia sa pokúšali sirotu zabezpečiť aj prostredníctvom inzerátu v novinách Stuttgarter Anzeiger z 20. marca 1856. Wilhelma Maybacha prijíma cirkevný zbor v Reutlingene, ktorý založil evanjelický teológ Gustav Werner spolu s manželkou, pani Albertine. Súčasťou cirkevného zboru sú takzvané záchranné zariadenia pre siroty, školy a továrne.

Od cukrára po konštruktéra
Wilhelm Maybach sa mal v cirkevnom zbore najskôr vyučiť za pekára a cukrára. Avšak farár Werner v chlapcovi vidí obrovské technické nadanie a povzbudzuje ho. A tak sa Maybach začína v roku 1861 vzdelávať v kresliarni v továrni na stroje a na mestskej škole ďalšieho vzdelávania navštevuje kurzy fyziky a kreslenia voľnou rukou. Neskôr na strednej škole navštevuje kurzy matematiky. Pred vstupom do profesijného života sa ešte učí po anglicky a francúzsky. V roku 1863 najíma Gustav Werner 29-ročného inžiniera Gottlieba Daimlera ako inšpektora spojených dielní cirkevného zboru.

Daimlerova práca v Reutlingene predstavuje začiatok plodného partnerstva. Inšpektor dielne si totiž všíma a podporuje Maybachove schopnosti. Je teda logické, že mladý konštruktér nasleduje v septembri 1869 Daimlera, ktorý sa stáva členom predstavenstva spoločnosti Maschinenbau-Gesellschaft Karlsruhe. Maybach v rámci tejto spoločnosti pracuje v konštrukčnej kancelárii. Ďalšia zmena zamestnania i prostredia prichádza v prípade oboch v roku 1872: Daimler sa stáva členom predstavenstva spoločnosti Gasmotoren-Fabrik Deutz AG. Spoločnosť bola založená ako akciová spoločnosť v tom istom roku Nicolausom Augustom Ottom a podnikateľskými rodinami Langen a Pfeiffer.

Maybach opäť sprevádza Daimlera a v roku 1873 sa stáva vedúcim oddelenia konštrukcie spoločnosti Deutz. Jeho úlohou je pripraviť Ottov štvortaktný motor na výrobu. Už v roku 1875 robí pokusy s tekutým palivom na upravenom parnom motore. Z poverenia spoločnosti Deutz cestuje Maybach v roku 1876 do Spojených štátov amerických. Prostredníctvom svojho staršieho brata sa mu pritom podarí nadviazať kontakt so spoločnosťou na výrobu klavírov Steinway & Sons. V roku 1888 začína byť Gottlieb Daimler spolu so Steinwayom aktívny na severoamerickom trhu.

Daimlerove vízie a Maybachove vynálezy
Daimler sa už v spoločnosti Deutz snaží pretaviť do reality svoju víziu kompaktného vysokootáčkového spaľovacieho motora, ktorý by sa dal použiť aj na poháňanie vozidiel. V danej spoločnosti sa však tieto nápady nedajú realizovať. V polovici roku 1882 Daimler opúšťa spoločnosť Gasmotoren-Fabrik Deutz a začína podnikať v Cannstatte pri Stuttgarte. S Wilhelmom Maybachom uzavrel pracovnú zmluvu už v apríli 1882.

Maybach a Daimler tu realizujú svoj sen automobilových priekopníkov v oblasti motorizovania mobility „na zemi, na vode a vo vzduchu“: od roku 1882 vznikajú na Daimlerovom gazdovstve na ulici Taubenheimstraße 13 prvé benzínové vysokootáčkového motory – ktoré dostali na základe svojho vzhľadu prezývku „stojace hodiny“ – a spolu s nimi aj prvý motocykel na svete („Reitwagen“ - jazdecké vozidlo, 1885), prvý motorový čln na svete (1886) a napokon aj prvý štvorkolesový automobil na svete (Daimlers Motorkutsche, 1886). Neskôr pribúdajú pohony pre koľajové vozidlá (Daimler Motor-Waggonet, 1887) a motorovú vzducholoď Wölfertsche (1888).

S konštrukciami, ako je štvorstupňová prevodovka s posuvnými ozubenými kolesami a štvorvalcovým vidlicovým motorom (ktorý vyrábala spoločnosť Peugeot pod licenciou od roku 1890), posúval Maybach mladú automobilovú techniku dopredu. Vynálezcu nezastavil ani spor medzi Daimlerom a spoločnosťou, ktorú založil na začiatku 90. rokov 19. storočia: v prenajatej záhradnej miestnosti hotela Hermann vyvinul radový dvojvalcový motor Phoenix a karburátor s tryskami. Motor Phoenix je natoľko úspešný, že medzinárodní držitelia licencie presadzujú v roku 1895 návrat Daimlera a Maybacha do spoločnosti Daimler-Motoren-Gesellschaft (DMG). 

Prvý moderný automobil
Wilhelm Maybach, teraz v role technického riaditeľa spoločnosti DMG, aj naďalej prináša jeden dôležitý vynález za druhým: v roku 1897 sa registruje rúrkový chladič ako úžitkový vzor. V roku 1899 vzniká štvorvalcový motor pre vzducholoď grófa Ferdinanda von Zeppelina. V roku 1900 žiada spoločnosť DMG o patent na Maybachov voštinový chladič. A 22. novembra vzniká v Cannstatte prvý Mercedes 35 PS. Je považovaný za prvý moderný automobil. Zákazku naň zadal Emil Jellinek, ktorý bol vtedy najdôležitejším obchodníkom spoločnosti Daimler. Kompletne novonavrhnutý automobil z dielne Maybacha (odľahčená konštrukcia, motor s vysokým výkonom a inovatívnym chladičom, dlhší rázvor a nižšie ťažisko) dominuje medzinárodne významnému stretnutiu zameranému na motoristický šport „Woche von Nizza“, ktoré sa koná od 25. do 29. marca 1901. Tento úžasný úspech nakoniec priniesol Maybachovi jeho čestný prívlastok kráľ konštruktérov.

V nasledujúcich rokoch, až do roku 1904, Maybach ďalej vyvíja koncepciu vozidla počnúc vozidlom Mercedes Simplex 40 PS cez Simplex 60 PS až po Simplex 90 PS. Po Daimlerovej smrti dňa 6. marca 1900 však už Maybach nemal v spoločnosti plnú podporu. To sa prejavuje najmä po auguste 1903, kedy zomiera Max von Duttenhofer, predseda dozornej rady spoločnosti DMG. V roku 1906 eskalujú názorové rozdiely: Maybach je horlivým zástancom pretekárskeho športu ako hnacej sily sériovej techniky automobilov („Takto sa človek učí z pretekov a je evidentné, že naše cestovné automobily doviedli preteky tak rýchlo k dokonalosti a že aj dnes sú preteky rovnako dôležité ako pred rokmi. Takže! Zostávame pri pretekaní.“). Vyvíja pretekárske vozidlo so šesťvalcovým motorom, ktorý disponuje vačkovým hriadeľom poháňaným kráľovským hriadeľom a disponuje vysokonapäťovým magnetickým zapaľovaním s dvoma zapaľovacími sviečkami. Napriek vysokomodernému Maybachovmu návrhu sa použije konzervatívnejšia konštrukcia Paula Daimlera. Po tom, čo DMG zatvára aj Maybachovu testovaciu dielňu, opúšťa v roku 1907 spoločnosť.

Nový začiatok s motormi do vzducholodí
V roku 1909 zakladá Maybach spolu s grófom Zeppelinom spoločnosť Luftfahrzeug-Motorenbau GmbH v Bissingene. Spoločnosť, ktorú vedie Wilhelmov syn, Karl Maybach, sa v roku 1912 sťahuje do mesta Friedrichshafen pri Bodamskom jazere. Po prvej svetovej vojne začína spoločnosť s výrobou áut, tentoraz pod názvom Maybach-Motorenbau. Prvé sériové vozidlo s názvom Maybach 22/70 PS (W 3) sa objavuje v roku 1921 a vyrába sa do roku 1928. Tým sa uzatvára kruh v živote Wilhelma Maybacha.

Po odchode zo spoločnosti DMG získava Maybach za svoje celoživotné dielo množstvo ocenení: Württemberské kráľovstvo ho v roku 1915 menuje za vrchného kráľovského konštrukčného radcu a v roku 1916 mu Technická univerzite v Stuttgarte udeľuje čestný doktorát. Združenie nemeckých inžinierov (VDI) si Maybacha uctieva v roku 1922 najvyšším ocenením, zlatou pamätnou mincou Grashof. Wilhelm Maybach zomiera 29. decembra 1929. Je pochovaný v Cannstatte, v kostolnom dvore Uff, kde je pochovaný aj Gottlieb Daimler. V poslednom roku svojho života ešte cestuje po svete vzducholoďou LZ 127 s názvom Graf Zeppelin, ktorú poháňa dvanásťvalcový motor Maybach, ktorý skonštruoval Karl Maybach. V roku 1996 bol uvedený do Automobilovej siene slávy a v roku 2004 do Európskej automobilovej siene slávy.

Značka Mercedes-Maybach
Výroba automobilov v spoločnosti Maybach končí v roku 1941. Avšak v roku 2002 zažíva legendárny názov renesanciu v podobe luxusnej značky vtedajšej spoločnosti DaimlerChrysler AG. Luxusné sedany Maybach 62 a Maybach 57 konštrukčného radu 240 na novo určujú štandardy na špici výroby automobilov.

Mercedes-Maybach Triedy S konštrukčného radu 222 oslávil v novembri 2014 svoju svetovú premiéru. Odvtedy je značka symbolom pre najexkluzívnejšie vozidlá s jedinečným komfortom a elegantným dizajnom – a to všetko na základe špičkovej aktuálnej techniky. Medzi míľniky značky patrí debut vozidiel Mercedes-Maybach S 600 limuzína (2015) a S 600 limuzína Guard so špeciálnou ochranou (2016). Nový Mercedes-Maybach Triedy S konštrukčného radu 223 pokračuje od konca roku 2020 v tejto vynikajúcej tradícii. Medzi exkluzívne vozidlá značky okrem toho patrí aj Mercedes-Maybach GLS 600 4MATIC (kombinovaná spotreba paliva: 12,0 l/100 km; kombinované emisie CO2: 275 g/km).

Na fotografiách:
1/ Wilhelm Maybach (9. február 1846 – 29. december 1929). Podpísaná portrétna fotografia (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: A2002F640)

2/ Wilhelm Maybach (9. február 1846 – 29. december 1929). Vyobrazenie na „Reitwagen“ (jazdeckom vozidle), na ktoré v roku 1885 požiadal Gottlieb Daimler o patent. Tento prvý motocykel na svete slúži ako testovacie vozidlo pre štvortaktný vysokootáčkový motor, ktorý vynašli Daimler a Maybach. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: B31358)

3/ Wilhelm Maybach (9. február 1846 – 29. december 1929), druhý sprava, počas jazdy na motorovom člne, ktorý bol poháňaný motorom Daimler na rieke Neckar pri Cannstatte v roku 1886. Naľavo od Maybacha sedí Gottlieb Daimler. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: 803931)

4/ Wilhelm Maybach (9. február 1846 – 29. december 1929), vpredu na sedadle spolujazdca vo vozidle Mercedes-Simplex 18/22 PS. Fotografia z roku 1903 na dvore závodu spoločnosti Daimler-Motoren v Cannstatte. Za Maybachom vzadu Adolf Daimler a člen predstavenstva, Gustav Vischer. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: C36871)

5/ Dvojstrana z poznámkového zápisníka Wilhelma Maybacha (9. február 1846 – 29. december 1929), okolo roku 1889. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: U1003)

6/ Dvojstrana z poznámkového zápisníka Wilhelma Maybacha (9. február 1846 – 29. december 1929), okolo roku 1889. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: U1004)

7/ Nákres „benzínového/petrolejového motora“ s rýchlym chodom so stojacim valcom od Gottlieba Daimlera a Wilhelma Maybacha. 3. apríla 1885 žiada Daimler o patent na motor, ktorý si svojím vzhľadom vyslúžil prezývku stojace hodiny (Standuhr). (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: 13634cl008)

8/ Nákres rúrkového chladiča, ktorý v roku 1897 vyvinul Wilhelm Maybach. Po prvýkrát sa rúrkový chladič používa v Daimlerovom vozidle Phönix-Wagen. Ide o prvé osobné vozidlo spoločnosti Daimler-Motoren-Gesellschaft s motorom zabudovaným vpredu. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: 2001DIG67)

9/ Nákres dvojvalcového vidlicového motora, ktorý vyvinul Wilhelm Maybach. Agregát oslavuje svoju premiéru vo vozidle s oceľovými kolesami z roku 1889. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: 67606)

10/ Nákres voštinového chladiča, ktorý vyvinul Wilhelm Maybach. Po prvýkrát sa používa vo vozidle Mercedes 35 PS, teda prvom modernom automobile, ktorého koncepcia je výsledkom práce Maybacha. Efektívny chladič umožňuje výrazné zvýšenie výkonu vozidla. Vyobrazený tvar chladiča, ktorý bol v hornej časti zaoblený, zodpovedá vyhotoveniu používanému od roku 1903. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: 47866)

11/ Voštinový chladič, ktorý vyvinul Wilhelm Maybach. Detail exponátu Múzea Mercedes-Benz v miestnosti legiend 2: Mercedes – zrodenie značky, 1900 až 1914. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: D579738)

12/ Nemecká automobilová výstava v Berlíne, 1921: spoločnosť Maybach-Motorenbau GmbH predstavuje svoj prvý automobil, Maybach W 3. Karoséria pochádza od spoločnosti Auer z Cannstattu. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: 1981MTU2056)

13/ Karl Maybach (druhý sprava) vedľa vozidla Maybach W 3 pred výrobnou halou spoločnosti Maybach-Motorenbau GmbH v polovici 20. rokov minulého storočia. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: a2002f644)

14/ Maybach 62 luxusný sedan konštrukčného radu 240. Fotografia z roku 2003. (označenie fotografie archívu Mercedes-Benz Classic: A2002F4847)

15/ Nový Mercedes-Maybach Triedy S konštrukčného radu 223, hviezda Mercedes a označenie Maybach na chladiči. Fotografia z roku 2020. (označenie fotografie archívu Classic Mercedes-Benz: 20C0535_148)

16/ Nový Mercedes-Maybach Triedy S konštrukčného radu 223, obchodná značka Maybach na stĺpiku C. Fotografia z roku 2020. (označenie fotografie archívu Classic Mercedes-Benz: 20C0535_157)

17/ Nový Mercedes-Maybach Triedy S konštrukčného radu 223. Fotografia z roku 2020. (označenie fotografie archívu Classic Mercedes-Benz: 20C0535_048)

18/ Nový Mercedes-Maybach Triedy S konštrukčného radu 223. Fotografia z roku 2020. (označenie fotografie archívu Classic Mercedes-Benz: 20C0535_065)


Fotografie ku tlačovej správe

Fotografia 1 (1893x2513px, 2.43 MB)

Fotografia 2 (2505x3184px, 3.41 MB)

Fotografia 3 (3599x1614px, 1.88 MB)

Fotografia 4 (3508x2607px, 4.06 MB)

Fotografia 5 (3177x2513px, 3.11 MB)

Fotografia 6 (3093x2513px, 2.35 MB)

Fotografia 7 (3100x2249px, 2.4 MB)

Fotografia 8 (2216x3596px, 1.53 MB)

Fotografia 9 (2174x3600px, 2.02 MB)

Fotografia 10 (2404x3011px, 3.84 MB)

Fotografia 11 (3555x2371px, 5.23 MB)

Fotografia 12 (3388x2518px, 2.68 MB)

Fotografia 13 (5128x3778px, 3.69 MB)

Fotografia 14 (2480x1646px, 1.63 MB)

Fotografia 15 (4961x3307px, 7.54 MB)

Fotografia 16 (4961x3307px, 12.86 MB)

Fotografia 17 (4961x3307px, 4.61 MB)

Fotografia 18 (4961x3307px, 6.71 MB)